Jeden z najinovatívnejších slovenských start-upov Rain for Climate z Veľkého Zálužia mení pohľad na globálne otepľovanie a klimatické zmeny. Vedecký tím zistil, že za klimatickým zmenami a globálnym otepľovaním nie je iba vysoká produkcia CO2, ale najmä tzv. dezertifikácia – vysušovanie planéty ľuďmi. Start-up vyvíja vlastný unikátny systém, ako s pomocou dát získaných bezpilotnými lietadlami problém s odvodňovaním vyriešiť. Ako zatiaľ jediná spoločnosť zo Slovenska získala grant Microsoftu Umelá inteligencia pre životné prostredie (AI for Earth) vo forme prístupu a kreditu na AI platformu Microsoft Azure. Umelá inteligencia pomôže zrýchliť vyhodnocovanie nazbieraných dát.
„Zakladateľ Rain for Climate Michal Kravčík začal skúmať v 80. rokoch súvislosť medzi vysušovaním krajiny a zmenou lokálnej klímy. Výskum, na ktorom roky robil, prerástol do spolupráce s medzinárodným tímom vedcov, ktorý zistil, že klimatické zmeny spôsobuje človek – dezertifikáciou povrchu Zeme. Naša planéta doslova horí. Podľa analýz máme približne päť rokov na zvrátenie klimatických zmien, potom už bude systém pravdepodobne príliš narušený,“ vysvetľuje Vlado Zaujec, výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Rain for Climate.
Tepelné ostrovy pribúdajú
Človek budovaním miest plných betónu, asfaltových ciest, poľnohospodárskej pôdy a hospodárskych lesov prostredie vysušuje a odvádza dažďovú vodu z kontinentov do morí a oceánov. Tým doslova „zapečaťuje“ pôdu, ktorá nemá ako vstrebať a zadržať zrážky. Čoraz vzácnejšia dažďová voda tak putuje do kanálov, preč z krajiny, ktorá sa dostáva do kolotoča prehrievania. Tvoria sa tak tepelné ostrovy, ktoré odpudzujú dažďové oblaky. Tie sa potom zhlukujú nad chladnejšími plochami. Aj preto sa čoraz častejšie objavujú prudké návalové lejaky na malom priestore, ktoré okrem záplav spôsobujú aj eróziu až zosuvy pôdy. Potrebné zrážky tak nie sú distribuované nad vysušeným územím rovnomerne.
„Typickým teplotným ostrovom je napríklad Cyprus či dokonca celý kontinent – Austrália, ktorým hrozí úplne vysušenie. Na všetky kontinenty je do ekosystémov podľa našich výpočtov potrebné vrátiť späť množstvo dažďovej vody v objeme neuveriteľných 35 Mount Everestov! Už teraz sú napríklad centrá miest o 10 stupňov Celzia teplejšie než ich okrajové štvrte, či ide o Tokio alebo Bratislavu,“ dopĺňa Vlado Zaujec.
Existuje riešenie
Spoločnosť Rain for Climate, ktorá založila aj rovnomenné občianske združenie, vyvinula vlastný a vo svete unikátny systém, ako narušenému a vysušenému prostrediu pomôcť. Vyhodnocovanie stavu územia je vedecky podložené aj certifikáciou tiež vyvinutou spoločnosťou.
Kľúčom k zmene je udržať dažďovú vodu v narušenom prostredí a zapojiť lokálne ekosystémy do jej správnej cirkulácie. Spoločnosť získava potrebné dáta o území okrem iného pomocou dronov. A je úplne jedno, či ide o malú záhradku alebo celý kontinent. Termoregulácii Zeme pomôže každý štvorcový meter, ktorý dokáže opäť udržať a prijať dažďovú vodu.
„Z dronu získavame už pri jednom prelete veľké množstvo dát, ktoré je potrebné následne analyzovať. Vďaka zapojeniu umelej inteligencie a strojovému učeniu (machine learningu) je možné analýzu do veľkej miery urýchliť a posunúť expertom na vyhodnotenie už predpripravené podklady,“ vysvetľuje Vlado Zaujec.
Na základe vyhodnotenia expert na mieru pripraví tzv. vodozádržný projekt, kde vyberá rôzne technické riešenia z katalógu vyše 5 000 opatrení. Ich typ, veľkosť, umiestnenie a použité materiály zohľadňujú jedinečnosť každého územia.
„Na zvrátenie klimatickej zmeny bude potrebné urobiť úpravy území na celom svete, čo znamená celú letku dronov monitorujúcich všetky kontinenty. A to sa už bavíme o obrovských množstvách dát. Získané dáta budú drony posielať cez internet k nám na spracovanie, kde prichádza do hry Microsoft Azure. Vďaka tejto technológii budeme pripravení škálovať vyhodnocovanie dát z celého sveta bez dosahu na kvalitu alebo rýchlosť dodávania výsledkov,“ uvádza Vlado Zaujec.
Start-up má globálny cieľ, vďaka ktorému chce postupne analyzovať a navrhnúť riešenia pre celú planétu. K jeho myšlienke sa postupne pridáva čoraz viac vedcov a univerzít z celého sveta. „K zmierneniu klimatických zmien môže prispieť aj komunita susedov, ktorí si pomocou nami poskytnutých informácií upravia svoje záhradky. Čím viac ľudí a komunít zapojíme, tým máme väčšiu šancu stabilizovať globálnu klímu,“ uzatvára Vlado Zaujec.