Vďaka jazyku Code Jumper sa nevidiace deti ľahšie naučia programovať

 |   Allison Linn

Project Torino - Code Jumper

V učebni informatiky v škole New College v britskom Worchesteri predvádza skupinka žiakov svoje znalosti v programovaní. Len namiesto toho, aby žiaci ťukali prstom na obrazovky tabletov alebo písali na notebookoch, vyberajú si jasne zafarbené plastové škatuľky, spájajú ich dokopy hrubými bielymi káblami a následne na škatuľkách nastavujú tlačidlá a otočné gombíky. Všetko to používajú na vytváranie počítačových programov, ktoré dokážu rozprávať príbehy, skladať hudbu a dokonca aj hovoriť vtipy.

Všetci žiaci worcesterskej školy New College sú nevidiaci alebo slabozrakí a sú súčasťou skupiny žiakov z celého Spojeného kráľovstva, ktorí sa v predchádzajúcom školskom roku podieľali na testovaní beta verzie výskumného projektu Torino, ktorého výsledkom bol vývoj nového produktu nazvaného Code Jumper. Ide o fyzický programovací jazyk, ktorý je navrhnutý tak, aby bol prístupný pre všetky deti bez ohľadu na úroveň ich zraku.

„Na projekte Torino sa mi páči, že sa môžete skutočne fyzicky dotýkať programu,“ hovorí Victoria, štrnásťročná žiačka školy, ktorú navštevuje približne 80 detí. „Inšpirovalo ma to, aby som sa viac zaoberal programovaním,“ dodáva Daniel, ktorý vo svojich 11 rokoch už vie, že sa chce venovať kariére v informatike. Vďaka jazyku Code Jumper dokázal prvýkrát navrhnúť skutočný program.

Project Torino - Code Jumper

Podnet na tvorbu jazyka Code Jumper vznikol asi pred štyrmi rokmi. Výskumná pracovníčka v oblasti informatiky Cecily Morrisonová zo spoločnosti Microsoft vtedy začala hľadať technologické možnosti pre syna Ronana, ktorý sa narodil nevidiaci. Zistila, že mnohé technológie dostupné pre Ronana a ďalšie nevidiace deti boli oveľa ťažkopádnejšie a zastaranejšie ako smartfóny. „Mnoho z nich skutočne pôsobilo ako technológia minulosti. Uvedomili sme si, že potrebujeme niečo fyzické, čo by stimulovalo ruky,“ opisuje Morrisonová.

Podľa vedúceho výučby výpočtovej techniky a informačných technológií školy New College Jonathana Fogga je projekt Torino odlišný od všetkého, čo mohol až doteraz deťom poskytnúť. „Naozaj neexistuje ekvivalent k tomuto fyzickému spôsobu programovania. Včasný prístup k základným programovacím zručnostiam je dôležitý, pretože mnohé nevidiace alebo slabozraké deti priťahuje kariéra v oblasti informatiky,“ tvrdí Fogg.

Domnieva sa, že je to čiastočne spôsobené tým, že mnohé schopnosti, ktoré slabozraké deti rozvíjajú, aby sa dokázali orientovať vo svete, prispievajú k rozvoju počítačového myslenia, ktoré je užitočné práve pre kariéru v informatike. Zistil však, že mnohé deti sa v útlom veku boja hrať s počítačom, najmä ak vedia, že ide o drahé a krehké zariadenie. „Avšak hneď ako túto prekážku prekonajú, sú úspešné. Projekt Torino posilňuje vedomie, že nemôžu počítač zničiť a že s ním možno robiť všetky tie skutočne bezchybné veci,“ opisuje Fogg.

Magnety, bloky a spústa pokusov a omylov

V malej špeciálnej miestnosti v škole King’s College School sedí nevidiaci Theo, ktorý sa už viac rokov zúčastňuje na projekte Code Jumper. Bol členom prvej skupiny žiakov, ktorí spolupracovali s Cecily Morrisonovou a ďalšími na vývoji systému. „Pomohol som im vybrať vhodný druh tlačidiel,“ hovorí Theo, zatiaľ čo sa jeho ruky rýchle pohybujú po pestrofarebných plastových škatuľkách a zostavujú program.

Rôznofarebné plastové škatuľky, neobvykle veľké otočné voliče a hrubé káble, ktoré žiaci dnes používajú, sú veľmi vzdialené od pôvodných predstáv Cecily Morrisonovej a jej spolupracovníka Nicolasa Villara. Pôvodne chceli vytvoriť fyzický programovací jazyk, ktorý by napodobňoval blokové programovanie a bol by doplnený o skutočné bloky a magnety. Vôbec to však nefungovalo, deťom magnety padali a strácali sa.

Project Torino - Code Jumper

Morrisonová a Villar na základe spätnej väzby a nápadov detí prešli na väčšie plastové tvary, ktoré sú ľahko uchopiteľné detskými rukami, a vytvorili povrchy, ktoré by deti mohli ohmatávať alebo zvierať, aby ich rozoznali a mohli s nimi pracovať. „Skutočne nám pomohli vynachádzať,“ zdôrazňuje Villar, ktorý sa vďaka tejto práci začal pozerať na technológie z pohľadu detí. Napríklad zistil, že deťom, ktoré nie sú úplne nevidiace, pomáhajú jasné, kontrastné farby.

Keď odhalili to, čo pani Morrisonová nazvala „detským spôsobom zapájania vecí“, dali sa do práce, aby systém tiež dokázal naučiť deti základy programovania, ako je postup vytvorenia sekvencií a krokov. Vydali tiež podrobné pokyny, ktoré učiteľom bez skúseností z oblasti informatiky umožnia pomáhať deťom rozvíjať zručnosti v oblasti programovania.

Project Torino - Code Jumper

Zapojenie do projektu Torino zmenilo život aj Theovi. Teraz vytvára zložitejšie programy vrátane hry o katovi, ktorú napísal v Pythone a ktorú by podľa vlastných slov nezvládol bez základov získaných pomocou jazyka Code Jumper. Rovnako dôležité je preňho aj to, že sa skamarátil s ďalšími deťmi zo školy, ktoré sa tiež zaujímajú o programovanie. „Bolo to pre nás zo sociálneho hľadiska naozaj prínosné,“ hovorí jeho matka Elin.

Spoločnosť Microsoft 22. januára oznámila, že plánuje previesť výskum a technológie súvisiace s jazykom Code Jumper na neziskovú organizáciu American Printing House for the Blind (APH), ktorá vytvára a distribuuje produkty a služby pre nevidiace a slabozraké osoby. Organizácia APH plánuje uvoľniť program Code Jumper do distribúcie najprv v USA, Spojenom kráľovstve, Kanade a Austrálii a potom ho distribuovať po celom svete. Cieľovú skupinu tvoria žiaci vo veku od 7 do 11 rokov.