BLOG: Nepríjemné online zážitky môžu byť bremenom pre ďalší život detí

 |   Rudolf Urbánek, generálny riaditeľ Microsoftu v Česku a na Slovensku

Za posledné dve dekády sa internet stal neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Webové stránky a sociálne siete priniesli skôr netušené možnosti – napríklad ako si jednoducho založiť internetový obchod a začať podnikať. Nákup tovaru na druhej strane planéty, online platba a doručenie je dnes už úplne bežnou záležitosťou. Ale s tým, ako neustále rastú možnosti, ktoré internet ponúka, zvyšujú sa aj riziká spojené s našou pôsobnosťou na ňom.

Dnešná generácia tridsiatnikov a tých mladších vyrastá prakticky len v online prostredí. Mládež z Českej republiky a Slovenska trávi na internete v priemere až tri hodiny denne. Tri štvrtiny mladých majú profil na Facebooku alebo iných sociálnych sieťach, pričom dve pätiny z nich sa na ne registrovali ešte pred dvanástym rokom života, čo je najnižšia veková hranica. To zaiste nie sú upokojujúce správy pre rodičov vzhľadom na to, s akými možnými rizikami prichádzajú ich deti v online svete denne do kontaktu. Rad detí má navyše medzi priateľmi na sociálnych sieťach ľudí, ktorých nikdy v živote nevideli, ale pritom s nimi komunikujú. Pätina z nich dokonca aj o osobných citlivých záležitostiach. Zdieľanie osobných údajov alebo kontaktných informácií, nehľadiac na prípadné fotografie či videá, zvyšuje mieru rizikového správania online a môže dotknutým priniesť nemalé problémy. Internet má totiž aj odvrátenú tvár a negatívne zážitky si potom postihnutí odnášajú aj do bežného života.

Podľa aktuálnych výsledkov prieskumu Štúdia správania na internete 2018 (Microsoft Digital Civility Index) bolo najčastejšie uvádzanou hrozbou nevyžiadané kontaktovanie zo strany neznámych ľudí. Okrem toho sa veľká časť respondentov stretla aj s nadávkami alebo šikanovaním a tretina ľudí bola vystavená správam so sexuálnym obsahom. Zasiahnutým spôsobujú tieto nepríjemné zážitky nemalú emočnú bolesť, ktorá často pretrváva dlhý čas. Navyše v dotknutých ľuďoch vytvára a pretrváva strach, že sa situácia môže znova opakovať. Najčastejšie bola spôsobená bolesť spojená s obavami o obraz vlastnej osoby v očiach druhých – teda o zhoršenú reputáciu v práci alebo v osobnom živote. To všetko vedie k tomu, že dotknutí ľudia trpia vyššou mierou stresu, majú problémy so spánkom a objavujú sa u nich depresie.

Dôsledok, ktorý tieto zážitky majú, je potom strata dôvery, ktorú si ľudia prenášajú z online prostredia aj do bežného života, a to ovplyvňuje ďalej ich konanie a správanie voči druhým. Negatívna skúsenosť sa prejavuje v zníženej kvalite každodenného života, vedie k postupnej izolácii a obmedzeniu kontaktu s inými ľuďmi, až napríklad k strate priateľov.

Najviac skúseností s kyberútokmi majú mileniáli, teda mladí ľudia vo veku 18 – 34 rokov, ktorí tiež trávia v online priestore zo všetkých skupín najviac času. Útoky častejšie mieria na dievčatá. Viac ako polovica mileniálov pritom nevie, na koho sa v podobnom prípade obrátiť. Ale pozitívnou správou je, že medziročne sa percento tínedžerov, ktorí sa kvôli problémom a rizikám v online prostredí obrátia na svojich rodičov alebo na iných dospelých, napríklad učiteľa alebo poradcu, zvýšilo.

Aby sa človek podobným nepríjemnostiam vyhol, je dobré dbať na zásady bezpečného správania na internete a dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Aj v digitálnom svete by sa totiž mal človek riadiť princípmi elementárnej slušnosti. Ak tak nerobí, pomáha prispievať k degradácii celého prostredia a negatívne prejavy môžu zasiahnuť napríklad aj jeho deti či blízkych. Spôsobená bolesť môže byť pre detskú psychiku veľkým bremenom.

Tags: , , ,