Ešte pred pár rokmi bola umelá inteligencia spájaná hlavne s univerzitnými pracoviskami a výskumnými laboratóriami. Jej širšie zapojenie bolo skôr vo forme vízie, ktorá však nemala veľké využitie v každodennom biznise. V dnešnej dobe už začína byť všetko inak a s využitím AI sa počíta pri množstve aktivít – či už v podobe prediktívnej údržby strojov či výrobných liniek, lepšieho plánovania skladových zásob, aby sa neplytvalo potravinami, až napríklad po využitie chatbotov pri komunikácii so zákazníkmi.
Ako vyplýva z nášho prieskumu Biznis vo veku umelej inteligencie, s rastúcim využitím AI sa hlavnou prioritou lídrov stáva čas, keď motivujú a inšpirujú svojich zamestnancov. Som presvedčený, že s tým, ako umelá inteligencia lídrom pomáha efektívnejšie zvládať prevádzkové úlohy, zostáva viac priestoru na podporu ľudských zdrojov. Vďaka umelej inteligencii sa líder z „manažéra“ úloh môže stať tým, kto podnecuje svojich ľudí k aktivite.
S vedomím, že v nasledujúcich rokoch bude zapojenie a využívanie umelej inteligencie výrazne stúpať, si firemní lídri a šéfovia tímov začínajú uvedomovať, že pre skutočné odomknutie jej potenciálu bude treba možnostiam umelej inteligencie oveľa viac porozumieť. Tu však nastupuje zaujímavý paradox. Kým lídri sami cítia veľkú potrebu sa v oblasti AI vzdelávať a dosahovať väčšiu expertízu, nutnosť zvyšovať kvalifikáciu a odbornosť zamestnancov už tak naliehavo nevnímajú. Sedem z desiatich šéfov firiem by podľa spomínaného prieskumu Microsoftu uvítalo možnosť ďalšej edukácie v tejto oblasti, ale len necelá štvrtina z nich je takto progresívna aj vo vzťahu k existujúcim zamestnancom.
Tento rozpor sa môže ukázať do budúcnosti ako esenciálny. V inováciách na tom Slovensko zatiaľ síce nie je zle, podľa porovnania Global Innovation indexu mu v roku 2019 patrí 37. pozícia na svete. No ak ľudia vo firmách nebudú vedieť výhody AI dostatočne využiť, môže v dlhodobom horizonte konkurencieschopnosť tunajších firiem postupne upadať.
Aby Slovenská republika pokiaľ možno nezaspala dynamické zmeny, pričom nejde len o otázku súčasnej generácie, ale predovšetkým tej budúcej, je potrebné konať. Podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetového ekonomického fóra (WEF) bude až 65 percent dnešných školákov počas svojho ekonomicky aktívneho života pracovať v profesiách a odboroch, ktoré zatiaľ ani nevznikli. Tieto odbory budú s vysokou pravdepodobnosťou vyžadovať vysokú úroveň digitálnych a technologických zručností. Je preto najvyšší čas podľa toho prispôsobiť výučbu a nechať deti vzdelávať spôsobom, ktorý ich skutočne pripraví na ich budúcnosť.